V kalendári už svieti rok 2019 a skôr ako sa do neho naplno ponoríme, je tu malé obzretie sa späť. Rok 2018 ubehol ako voda a bol taký, ako rok býva. Priniesol nové veci, mnohému naučil, niekedy aj cez vlastné chyby.
Na začiatok roku by som Vám všetkým chcela poďakovať za vašu priazeň, milé slová, veselé emaily so zážitkami z tvorenia i netvorenia. Niekedy ich otváranie a čítanie naozaj prinášalo veľa úsmevov i smiechu. (ešte mám v živej pamäti, aký „roh jednorožca“ by nafotil jeden pán manžel do challenge :) ) Vážim si každú spätnú reakciu, nápad či radu, ktoré posúvajú v pred.
Do roku 2019 Vám všetkým tvorivým dušiam prajem, aby bol plný splnených prianí. Aby ste boli hlavne zdravé, šťastné a milované. Nech máte každý deň aspoň jeden dôvod na úsmev. A samozrejme, nech Vám na pleci aj v i tomto roku našepkáva múza a kreativita.
Týmto mal tento prvý článoček roku 2019 končiť, ale spomenula som si na viac ako rok starý článok „zo zákulisia“. Písali ste komentáre, že zákulisné fotky máte v obľube a tak som nakukla do svojho mobilu a pár ich vytiahla. Pár preto, že niežeby som sa s vami nechcela podeliť i o viac, ale nejako som to fotenie v roku 2018 flákala a tiež preto, že môj mobil rozhodne nerobí fotky hodné publikovania :)
Napriek tomu ich tu pár máte, také malé nahliadnutie, čo sa dialo v Scrapworld. Asi by som mohla začať tým, že tu na blogu už nepíšem len ja. Blog sa rozšíril o kreatívne duše a okrem mňa sa stretávate s Anit, Bells a Zuzkou. A Zuzka veľmi rozkošne zareagovala na predstavenie Anit, teda konkrétne na jej fotku, ktorá býva na konci článkov :) (hádam nedostanem po ušiach, za toto zverejnenie :D )
Počas celého roka sa posielalo množstvo balíčkov, ale rovnako ako vy, i ja som sa vytešovala z otvárania balíkov. A tiež z toho nového stola za nimi, ktorého celú fotku som pri písaní tohto článku v mobile nenašla. Je to miesto, ktoré malo slúžiť na balenie a odkladanie pomôcok, ale asi nikoho nešokuje, že aj tak je na ňom toľko papierov, že balím často krát na zemi.
A keď spomínam balíky, ak ste v našej
fb skupine, možno ste už túto fotku videli. Keď príde lepenka, je to veľká radosť z vykladania, menšia už z triedenia. Na fotke nie je všetko a je to čas, kedy po vzorkovni pomaly lietam, aby som na nič nestúpila. Ale ja naozaj rada robím na zemi, nič na tom nemenia ani tri stoly :)
A pri balíkoch ostanem aj do tretice. Keď príde aj väčšie množstvo noviniek, zvyčajne sú pobalené v menších krabiciach, než v jednej obrovskej. Občas sa stane ale presne to, že príde úplne že megaobrovská. A jedna taká že ozaj obrovská prišla tento rok, aj keď si už nespomínam čo v nej bolo. Ale keby sa chcem zabaliť a poslať niekam do teplých krajín, pokojne by som mohla a zmestila by som sa do nej i s teplou dečkou a zásobou jedla. :)
Vo fotení selfie moc prax nemám, tak z tej krabice až tak veľa nemáte, ale ako vidíte, sedím si v nej spokojne :D
Kvietky boli vo vzorkovni od začiatku, ale len také papierové. Koncom februára pribudla ale i jedna živá rastlinka, darček od sesternice. Taký rozkošný "vlasatý" usmiaty črepníček. Aby mu toto háro ostalo, som sa dokonca naučila pravidelne polievať.
Rada by som povedala že žije doteraz, ale chudák neprežil zverenie do rúk môjho deda :) V čase keď som cestovala pomáhať na tábor zobral moje slová o tom, že ho treba výdatne prilievať vážne a prelial ho tak, že už mu nebolo pomoci. :)
Niekedy v apríly dorazili nové
slovenské pečiatky. Bolo ich priveľa na môj malý stojanček a skladovanie v sáčkoch a krabiciach sa ukázalo ako nie veľmi efektívne. A tak som jedného dňa zišla po schodoch do dielne, vypýtala si dosku a vŕtačku a spravila si vlastný stojan.
Áno, je škaredý. :D Ja viem. mal byť dočasné riešenie situácie, ale nakoniec je natoľko praktický, že mi už ani tie škaredé šŕoby nevadia. (drevotriesková doska sa jednoducho s klincami nekamarátila, tak estetika musela ísť bokom :D)
Výroba nových silikónových pečiatok je vždy na dlhší čas. Nielen pre tvorbu ich dizajnu a samotnú výrobu, ale aj keď prídu, ostáva ešte niekoľko krokov, ktoré zaberajú nejaký čas. Jedna z tých vecí je ich strihanie, keďže chodia na väčších hárkoch. Ich balenie do obalov a fotenie.
Na tom, že sú v ponuke takmer hneď, má veľkú zásluhu jedna dobrá duša menom Lenka. Aj pri týchto razítkach sa po príchode balíka objavila s úsmevom na tvári a s nožnicami v ruke pomáhala strihať a triediť. (a my sa smejeme, že je lacná pracovná sila, ktorá robí za gumené medvedíky :) )
Veríte na silu myšlienok? Ja rozhodne.
Kvietky boli dlhý čas vypredané a v čase keď som robila objednávku som si práve s jednou z vás písala, ako súrne ich potrebuje. Boli už niekde na ceste, ale keďže nie všetci dodávatelia posielajú sledovacie číslo s predpokladaným termínom dodania, nevedela som presne kedy balík dorazí. A tak si tak píšeme, že poďme zvolávať vesmír, nech je to už zajtra.
Na druhý deň som posielala krásnu fotku čerstvo otvoreného balíku. To je chvíľa, kedy ani tak hrozná kvalita môjho mobilu nezohráva žiadnu rolu :)
A keď sme pri kvietkoch, ako som tu už viac krát spomenula, rada pracujem na zemi. Dečka je vždy poruke a tak sa takto "piknikovalo" na zemi so stovkami kvietkov naokolo.
Jeden z nových zážitkov bola práca s deťmi na dvoch workshopoch. Ja už sa veeľmi dlho odhodlávam vypísať nejaký kurz, dokonca som si na to už pripravila aj potrebné veci, len akosi je to stále pri tom odhodlávaní. Ale veď treba si nechať nejaké výzvy aj do tohto roku :)
Bol to v každom prípade veľmi milý zážitok, deti boli skvelé a šikovné a ten čas tam som si užila. A tá druhá fotočka je len tak pre pobavenie, aspoň ja som sa zasmiala. Kým som parkovala, padol mi zrak na nejakú slečnu venčiacu svoju mačičku, ktorá sa rozhodla, že jej sa venčiť nechce. Ľahla na chodník a koniec, majiteľku mala výrazne "naháku". :)
Tento rok som mala možnosť niektoré z vás osobne spoznať a stretávať na vzorkovni v tvárou v tvár. Je to jedna z vecí, ktorá ma vždy poteší, stretnúť vás kreatívne duše naživo, prehodiť pár slov o tvorení i netvorení. A tiež ma to naučilo veľmi rýchlo upratovať, keď zavoláte, či sa môžete zastaviť :D.
Z jednej návštevy mám i foto, aj keď je to taká chlpatá nášvšteva. Kým si paničky vyberali a prezerali papieriky, ja som sa tešila z tejto púštnej princeznej.
Ak si spomínate na jednorožcovú challenge, vymyslela ju mladá slečna Petronelka. Od jej maminy som dostala krásne video ako si rozbaľovala svoj diplom a prekvapenie. Ja som im neskôr poslala dokumentáciu tiež, v podobe fotky, keď dorazili tieto tri krásne pohľadnice k narodeninám Scrapworld.
Pohľadnicami od vás sa plní i nástenka na vzorkovni, aj keď som našla len túto neúplnú fotku. Ďakujem za ne a všetky majú svoje miestečko :)
Posledná fotka o ktorú sa s vami podelím a ktorú som objavila v mobile, je z druhých narodenín obchodíku. Prišla som pozrieť svoju najlepšiu kamarátku, hore spomínanú Lenku a ona ma čakala s takýmto prekvapením. Tortičkou s dvomi sviečkami i s logom Scrapworld. ♥
To je zo "zákulisných" fotiek roku 2018 všetko. Čo prinesie rok 2019 neviem, ale sama som zvedavá. :)
Budem ale rada, keď bude Scrapworld.sk i naďalej malou súčasťou toho vášho.
♥
položiek: 3
Janka
zverejnené 3.1.2019 12:42Zuzana
zverejnené 3.1.2019 13:06Anita
zverejnené 3.1.2019 16:00položiek: 3