Pri vymýšľaní otázok do narodeninovej tipovačky, som objavila rôzne skvosty v mojom „Scrapworld“ priečinku. Samozrejme s miliónom podpriečinkov, lebo inak by som to ani nebola ja. V jednom z nich som našla viac ako ročné fotky, také zákulisné, alebo skôr spomienkové, pri ktorých som si povedala, že raz možno napíšem článok „zo zákulisia“, alebo skôr, ako to začalo.
Nakoniec to „raz napíšem“ netrvalo tak dlho, rozhodla som sa ho premeniť na skutočný článok a podeliť sa o pár spomienok a fotiek. Prevažne neporiadku. Niektoré budú bohužiaľ trošku neostré, nie vždy pri sebe mám foťák a niekedy poslúžil len mobil. (a môj mobil nie je vybavený až tak super foťákom :) )
Vo veľa veciach mám veľké šťastie, ktoré mi niektoré veci uľahčilo. Ocino podniká od času, keď ja som bola ešte v perinke a kto už bol na vzorkovni vie, že sa nachádza v budove výroby nábytku. Je to práve jeho budova a nejaký čas dozadu sa kvôli zatekajúcej streche dorábali miestnosti na poschodí.
Asi to poznáte (alebo ja dúfam že nie som sama :) ) ale vždy sa nájde nejaké miesto, zásuvka, kútik, kam sa pchajú veci, ktoré nemajú inde miesto. Mám doma takú zásuvku, keď neviem kam s niečím, ide to do nej a je to samozrejme strašne bordelárska zásuvka, v ktorej sa dá nájsť všetko a zároveň nič. A aj na tomto dostavanom poschodí bolo také miesto, jedna celá miestnosť, do ktorej sa napchalo, doslovne napchalo všetko, čo sa nezmestilo alebo zostalo zo sťahovania.

Miestnosť tak plná, že keď sa otvorili dvere, človek bol schopný urobiť až jeden krok a to bolo všetko. Nijaké svetlo, nič vymaľované, len tajomná miestnosť do ktorej bolo lepšie neotvárať dvere. A hlavne v nej nič nechcieť hľadať. Keď som sa ale rozhodla, že bude obchodík, prišla možnosť túto miestnosť zabaviť a rozložiť sa v nej.
Samozrejme som sa potešila, ostávalo len niečo urobiť s tými vecami. Popravde, neviem do kedy by to tam všetko bolo, nebyť jedného krásneho dňa, kedy vypadla v celej dedine elektrina. Chlapi z dielne nemohli pracovať, lebo nešli stroje a tak aby nepostávali, otvorili sa dvere do tohto smetiska a pustili sme sa do vynášania. Už si presne nepamätám, koľko nám to trvalo pretriediť a vyhádzať, ale za deň sme to nestihli. Keď bolo ale všetko vonku, bol to celkom šok, aká je tá izba odrazu veľká!

Za mňa to bolo moje prvé ukladanie plávajúcej podlahy a pár ďalších činností, ale nakoniec to predsa len dospelo k miestnosti, ktorú by som nespoznala, keby neviem že je tá istá.
Než prišlo na nábytok, úradovala som z dečky. Niežeby som nemala kde inde sedieť, za stolom ako človek, ale mne sa v tej prázdnej miestnosti výborne premýšľalo. A ako vidíte, papučková kultúra, ak som nebola bosá, lebo krásna nová podlaha a teplo, tak som mala papučky.
Nábytok stále nebol a mne sa tam naozaj dobre v tom prázdnom priestore pracovalo. Krčiť sa ale k notebooku sa časom ukázalo ako nie moc príjemné pre chrbát a tak som si z krabice od Wycinanky spravila asi najväčšiu existujúcu podložku pod myš a zo stoličky stolík. Aj som na to zabudla, kým som nenarazila na tieto fotky. :)


Nakoniec pribudli aj dva stoly, jeden ten môj pracovný, s pôvodným cieľom mať ho na nie tvorivé účely. Uložiť notebook, robiť faktúry a mať na ňom poriadok. Nakoniec je z neho práve môj osobný tvorivý kút a vôbec to neprevážil ani fakt, že druhý stôl je obrovský a určený na tvorenie.
Obrovský preto, lebo jedného dňa tam hádam i na kurz príde, ale momentálne slúži ako stôl pre všetko. Keď tam práve nie sú rozložené novinky, ktoré čakajú na kontrolu a nahodenie na eshop, tak tam balím balíky, alebo je tam rozložené niečo iné. Stav, že na ňom nie je nič, sa moc často nestáva. Vlastne nie tak dávno tatko niekomu rozprával, že odkedy ho tam chlapi doniesli, tak už ani nevie, akej farby je, lebo je furt pokrytý nejakými vecami. Je to na hanbu, ale ja viem že ste všetky tvorivé a viete, že poriadok sa v scrapbooku nedá udržať viac ako...no chvíľu :)
Takže väčšinu času vyzerá nejako takto:
Aj keď je stôl veľký, svoju dečku využívam stále. Ak príde na kviekty a lepenku, mám svoj piknik na zemi.

položiek: 5
Yka
zverejnené 28.11.2017 23:28A inak, ja by som si veru rada kopu nechala z toho materiálu, len tie faktúry musím aj platiť :D Takže si len niečo uchmatnem a potom cáp po prstoch :D
Lucia
zverejnené 28.11.2017 20:14Nada H
zverejnené 28.11.2017 10:12Bells
zverejnené 23.11.2017 9:03Lucia
zverejnené 22.11.2017 21:03položiek: 5